Po zopár pokusoch o ,rande, pár vypitých pív na Mladosti, prvý ,nazvimetosex, sa skončila prvá ,veľká láska,. Nestál o ňu. Bol viac vo svojej smiešnej práci. Keď o nej rozprával, tváril sa strašne dôležito. Rovnako bol dôležitý, keď jej po stýkrát volal že sa zdrží. Vnútorný hlas, alebo čo to bolo jej šepkal - kašli na to, nestojí za to, skonči, nie si predsa hračka na pár voľných chvíľ, nepočúvala. Neskôr nešepkal, hučal, kričal...
Išla na žúr ku kamošovi na byt. On bol kdesi v Tatrách - vraj služobne. Vnútorný hlas onemel, vzdal to. Na žúre bolo slopanice a chlapov aj pre desať takých zdeptaných ako bola ona. Jej stačila fľaša vína a neskôr jeden z tých chlapov. Prišiel k nej, videl, že je pripitá a smutná. Nič sa nepýtal, len ju chytil za ruku, pohladil po hlave. Chvíľu na neho pozerala. Nebol krásavec a predtým, keď fajčili na balkóne a chvíľu ho počúvala, nepripadal jej ani bohvieako vtipný, či inteligentný. No bol tu a s ním aj trochu.
Začali sa bozkávať. Najprv váhavo, potom stále vášnivejšie. Už to nebola len neha. Bolo to iné ako dovtedy zažila. Mimovoľne ju napadlo aký by bol sex s ním. Veď to čo zažila na internátnej izbe na Mladosti bolo akési upotené, uslintané a trapné. Asi to vie byť aj lepšie, keď sa celý svet točí len okolo toho.
Odprevadil ju domov. K ničomu vážnejšiemu v ten večer neprišlo. Iba tie bozky. Ale v nej sa čosi zlomilo. Zavolala do Tatier.
- Ahoj, čo robíš?
-Nič sedím v bare so Simonou, čo som ti o nej hovoril. ( hovoril - často a tak isto často ju aj na tej istej internátnej izbe preťahoval, to sa neskôr dozvedela od jeho spolubývajúceho )
- vieš bola som na žúre u kamoša ( chcela mu to povedať, ale nie do telefónu )
- hmm, dobre, povieš mi zajtra, so Simonou niečo preberáme
Treskla telefónom. Tak ty preberáš ty hajzel. Keby si tu bol tak sa neoblizujem s cudzím chlapom. Nešiel jej z hlavy, celý ten dnešný večer. To nebolo alkoholom. Nešlo jej z hlavy to, čo s ňou porobili jeho bozky a komplimenty. Pochválil jej oči, postavu, hovoril jej veci, čo by jej mal vravieť ten, čo preberá čosi so Simonou. Nadránom zaspala.
Na druhý deň poobede sa vrátil z Tatier. Usmiaty, vycerený. Prišiel za ňou. Zlato, neuveríš, Simona ma fasa nápad, rozbehneme v Tatrách podnik. Jej otec má peniaze, ja mám know how... Viac nepočúvala. Spýtala sa ho, čo s nimi bude.
Rozpačito mlčal. Uľahčila mu to. Skončíme to... Ani veľmi neprotestoval. Veď to, že ju zbavil nejakej blany predsa neznamená, že musia byť večne spolu.
Bola prekvapená, ale uľavilo sa jej.
Zobrala do ruky telefón a zavolala Mirovi. Túžila po jeho bozkoch...
Komentáre